zaoberať sa predikciou budúceho vývoja je desne náročné a vyčerpávajúce. Na jednej strane dobre vieme, aká dôležitá je analýza a na nej postavená tvorba ďalšieho plánu a akcie. Na druhej strane je tu tenká hranica, kedy to analyzovanie môže dopadnúť úplne kontraproduktívne. To sa stalo v poslednej dobe mne. Proste človek na základe pretlaku informácií a rozhodovania sa o akejsi ďalšej ideovej línii začne prešľapovať na jednom mieste. Žere to jednak energiu a žere to aj bank. Pretože človek v takomto období dotuje svoju vlastnú nerozhodnosť z iných zdrojov/rezerv. Toto je dosť nebezpečné. Akcia proste musí byť. A keď absentuje, nikam sa veci neposúvajú. Preto furt hovorím, že je potrebné poznať hranicu tzv. stoplosu v informačnej rovine. Inak povedané, napríklad dať PC do stavu OFF, mobil do stavu OFF a zájsť kamkoľvek kde hlava nebude mať ten záhul. Debordelizáciu hlavy by sme si mali stanoviť ako povinný úkon vždy, keď sme v informačných sračkách až po uši.
Doplnenie. Posledná dekáda rozvoja infotechnológií spôsobila preprogramovanie mozgov v zmysle "musím mať v každom okamihu najčerstvejšie informácie". Korunu tomu nasadil jeden skurvený fejzbúk a smartfóny. Pripúšťam, že keby tie rýchle online informácie mali value v zmysle "info=zmysluplnosť+tvorba pridanej hodnoty", mohlo by to byť prínosné. Pravda je taká, že namiesto evolúcie je tu doba deevolúcie. Strach obecne je zväzujúcim prvkom v rozvoji. A tu nastala doba strachu. Z toho, že ak nebudem 24 online na sieti, tak mi niečo dôležité unikne. Hovno vážení. Verte mi, že ak vypnete mobil a net na ľubovoľne dlhú dobu, NIČ SA NESTANE
Odpověď s citací